ANALÝZA MÉDIÍ

Počet článkov publikovaných nevykazuje konzistentný trend. V sledovanom období sa avšak vyskytli tri momenty, kedy objem mediálnych výstupov o čínskej ekonomike a politike bol markantne vyšší ako po iné roky. Prvý takýto vrchol nastal v roku 2012, druhý potom v rokoch 2015 a 2016. K nárastu mediálnej tvorby avšak nedochádzalo v dôsledku intenzifikácie vzájomných slovensko-čínskych vzťahov. V roku 2012 mala za následok zvýšenie záujmu slovenských médií o Čínu výmena čínskeho vedenia ako aj ďalšie interné záležitosti čínskej komunistickej strany, z ktorých za zmienku stojí korupčný škandál Bo Xilaia. V roku 2015 to potom bola nestabilita čínskeho akciového trhu a problémy šanghajskej burzy. V oboch prípadoch ide o témy, ktoré sa týkajú prevažne čínskej domácej (ekonomickej) politiky. Z tohto vybočuje rok 2016, kedy Slovensko navštívil XIII. dalajláma. Dalajlámu privítal a pohostil prezident SR Andrej Kiska. Práve návšteva dalajlámu sa javí byť dôvodom zvýšeného mediálneho pokrytia Číny na Slovensku v tomto roku. Zároveň v tomto roku sa dostalo 5-násobne vyššiemu mediálnemu pokrytiu bilaterálnych slovensko-čínskych vzťahov. Napriek tomu, že návšteva dalajlámu významne prispela k tomu, že v roku 2016 bol publikovaný druhý najvyšší počet článkov o čínskej politike a ekonomike, téma bilaterálnych vzťahov Číny a Slovenska zostáva pokrytá len marginálne. Slovenské médiá omnoho viacej zaujíma čínska ekonomika ako celok. Svedčí o tom, že v top 10 najfrekventovanejších témach spojených s Čínou sa vyskytujú ekonomické témy až 6 krát, pričom téma čínskeho ekonomického rastu a jeho ochladzovania každoročne zastávala prvenstvo.

Slovenské médiá vytvárajú prevažne neutrálny obraz o Číne. Až 68 % článkov bolo vyhodnotených ako neutrálnych. Zhruba štvrtina všetkých článkov potom vytvárala negatívny obraz, a len 6 % článkov šírilo pozitívny obraz Číny.

Zaujímavé je, že od priemeru sa v podstate neodlišuje mediálny obraz vytváraný alternatívnymi médiami. Portály Hlavné správy a Parlamentné listy v priemere mali 61 % neutrálnych, 29 % negatívnych  necelých 10 % pozitívnych článkov o Číne. Pokiaľ sa však pozrieme na skladbu každého z týchto dvoch médií zvlášť, vidno medzi nimi zásadné rozdiely. Zatiaľ čo v prípade Hlavných správ platí, že prevládajú neutrálne články, za ktorými na druhom mieste sú články negatívne, v prípade Parlamentných listov druhé miesto obsadzujú pozitívne ladené články, ktorých bolo až 19 % (proti 7 % na Hlavných správach) a negatívnych bolo len 15 % (oproti 34 % na Hlavných správach).

Od priemeru sa pomerne odlišovala skupina online spravodajských portálov, pri ktorých bol pomer neutrálnych článkov najvyšší zo všetkých skupín médií – 75 %. Markantný vplyv mali na tom avšak 2 z 8 analyzovaných médií – portály sme.sk a aktuality.sk – ktoré reprezentujú 2/3 skúmanej vzorky a obe mali podiel neutrálnych článkov vyšší ako 80 % .

Od priemeru sa výrazne odlišuje skupina bulvárnych médií. Ako jediná skupina má vyšší podiel negatívnych článkov ako neutrálnych. Zatiaľ čo neutrálnych článkov bolo 39 %, tých negatívnych až 47 %. Napriek tomu bulvárne médiá publikovali viac ako 2-krát častejšie pozitívne články o Číne, ktorých bolo 14 %.

Na rozdiel od českého diskurzu dominujú slovenskému mediálnemu diskurzu voči Číne ekonomické témy. Menej často sa slovenské média venujú čínskym vnútropolitickým a zahraničnopolitickým témam. Čínska ekonomika bola diskutovaná 1.7 krát častejšie ako čínska zahraničná politika a 2.1 krát častejšia ako vnútorná politika. Spomedzi päť najčatejších témach diskutovaných v spojení s Čínou sa objavuje len jedna ne-ekonomická téma – vnútorná politika. Bezpečnostné témy sú diskutované veľmi málo.

Je paradoxné, že slovensko-čínske vzťahy sa v slovenskych médiách objavujú len zriedkavo. Vysvetlením môže byť jednak fakt, že väčšina textov o Číne má pôvod v medzinárodných agentúrnych správach (s minimálnou vlastnou tvorbou), respektíve fakt, že na diskurze sa početným spôsobom podielajú business analytici.

Slovenský mediálny diškurz je výrazne zameraný na témy spojené s čínskou ekonomikou a ekonomickou politikou. Tieto témy nie len dominujú, ale v prípade významných udalostí spojených s čínskou ekonomikou aj spôsobujú nárast objemu mediálnych výstupov o Číne na Slovensku. Politické témy, a to vrátane otázok bilaterálnych vzťahov medzi Čínou a Slovenskom dostávajú o poznanie menej priestoru v médiách.

Dominancia jedného tematického okruhu v mediálnom diškurze vedie k skresleniu verejnej debaty , z ktorej sa potom vytrácajú kľúčové otázky spojené s bilaterálnymi vzťahmi Slovenska a Číny. Na ilustráciu tohto problému je možné uviesť, že slovensko-čínske bilaterálnej vzťahy mali v médiách menej pozornosti ako napríklad čínske bankovníctvo.

Pozitívne môžeme vnímať to, že diškurz nie je značne polarizovaný. Hoci podiel negatívnych článkov je vyšší ako pozitívnych, diškurzu dominujú neutrálne články. Z tohto sa vymyká len diškurz v bulvárnych médiách, ich celkový objem ale predstavuje len 2,5 % celkového objemu mediálnych výstupov o čínskej ekonomike a politike.

Analýze politických a ekonomických elít sa venujeme v sekcii analýza aktérov.