Filip Šebok poskytol rozhovor denníku SME.

Čína tento týždeň prvýkrát od januára nehlásila žiadnu obeť pandémie. Dá sa tomu veriť?

Podľa mňa ani samotná čínska vláda celkom neverí, že čísla sú skutočné. Aj ona sa totiž musí spoliehať na čísla, ktoré jej prichádzajú z provincií. Uvedomuje si tiež, že predovšetkým v počiatočnom chaose mnoho nakazaných a úmrtí štatistiky z rôznych dôvodov nezaznamenali. Takisto existujú politické tlaky, aby tie čísla boli čím nižšie. Ťažko povedať, či tam skutočne nie sú žiadne obete, ale z uvoľňovania obmedzení sa dá usúdiť, že vláda verí, že situáciu má pod kontrolou. Inak by to nerobila.

Mnohí vládu obviňujú, že zamlčiava skutočné čísla. Prečo by to robila?

Na začiatku podcenili situáciu a systém úplne zlyhal. Propaganda potom začala zdôrazňovať, že Čína je v „ľudovej vojne“ s koronavírusom, čo bolo ozvenou čias Mao Ce-tunga. Propaganda hovorila, že Čína vyhráva a preto bolo dôležité, aby to ukazovali aj oficiálne štatistiky.

V roku 2008 zasiahlo provinciu Sečuán silné zemetrasenie a vláda potom uvádzala oveľa nižšie počty mŕtvych. Po zemetrasení mnohí aktivisti vrátane umelca Aj Wej-weja poukazovali na skutočný počet obetí. Dá sa niečo podobné očakávať aj tentoraz?

V Sečuáne to bolo inak ako teraz. Tam spočiatku ľudia dôverovali vládnym opatreniam, ktoré pôsobili efektívne. Prezident Chu Ťin-tchao a premiér Wen Ťia-pao vtedy napríklad do postihnutej oblasti prišli už po niekoľkých dňoch. Teraz prezident Si Ťin-pching čakal s návštevou Wu-chanu až do marca a hlavne na začiatku krízy bol úplne neviditeľný. V Sečuáne sa až neskôr začali objavovať pochybnosti o počtoch obetí. Ukazovalo sa, že mnoho malých detí zomrelo v školách, ktoré boli nekvalitne postavené. Čínska spoločnosť sa odvtedy posunula, priestor pre nezávislé opozičné hnutia je oveľa menší. Preto by som teraz nič podobné nečakal, navyše, čínsky režim má paradoxne väčšiu podporu občanov ako pred epidémiou. Neexistuje širšie hnutie, ktoré by spochybňovalo oficiálne údaje aj keď sa ozývajú individuálne hlasy v rámci systému, ktorý reakciu na epidémiu, a predovšetkým Si Ťin-pchinga samotného, kritizujú.Celý článok si môžete prečítať v Denníku SME.