Spravodlivé rozhorčenie nad tým, že Čína šíri konšpiračné teórie o pôvode nového koronavírusu, vedie niektorých k tomu, že vírus ako formu odporu proti propagande čínskej vlády nazývajú prívlastkom „čínsky“. Tento krok je však kontraproduktívny, šíri rasistický diskurz.

Donald Trump použil pojem „čínsky vírus“ prvýkrát 16. marca vo svojom tvíte a následne ho niekoľkokrát zopakoval. Vírus takto začal nazývať preto, lebo čínska vláda sa snaží zakryť jeho pôvod v Číne a šíri konšpiračné teórie o americkej armáde, ktorá vraj vírus do Wu-chanu privliekla. Kým v Európe drvivá väčšina politikov na túto hru nepristúpila, v Česku tento slovník prijal Miroslav Kalousek, Mirek Topolánek či pražský primátor Zdeněk Hříb.

Trump a ďalší majú pravdu v tom, že čínska vláda sa škandalóznym spôsobom snaží zakryť svoju vinu a že sa treba proti tejto snahe jasne vymedziť. Napriek tomu existuje viacero dôvodov, prečo je takýto slovník nevhodný, ba dokonca kontraproduktívny.

Rasizmus a incidenty súvisiace s vírusom

Používanie pojmu „čínsky vírus“ má rasistický podtext a stigmatizuje Číňanov a všetko čínske. Slová majú svoju silu a mnohé zločiny sa začínajú vyjadreniami, ktoré môžu na prvý pohľad pôsobiť nevinne – o tom by už dnes nemali byť pochybnosti.

Už teraz máme v rukách dôkazy, že vírusová epidémia, ktorá sa rozšírila z Číny, viedla k nárastu xenofóbnych prejavov na sociálnych sieťach i v reálnom svete. Na celom svete narastá zoznam zdokumentovaných rasistických incidentov, ktoré súvisia s vírusom, a to vrátane fyzických napadnutí. Terčom útokov nie sú len Číňania, ale všeobecne ľudia ázijského pôvodu vrátane Japoncov, Kórejcov, Taiwancov, Vietnamcov či iných ľudí ázijského výzoru, ktorých si útočníci zamieňajú s Číňanmi.

Svetová zdravotnícka organizácia a EÚ

Aj z týchto dôvodov Svetová zdravotnícka organizácia zaviedla v roku 2015 pravidlá na pomenúvanie chorôb. Pri objavení novej choroby sa nemajú používať názvy, ktoré môžu neprávom stigmatizovať rôzne skupiny obyvateľstva. „Môže to vyzerať ako banalita, ale názvy chorôb skutočne ovplyvňujú životy ľudí. Videli sme viacero názvov ochorení, ktoré spôsobili útoky na členov náboženských alebo etnických skupín, vytvárali neopodstatnené bariéry pri cestovaní, obchode či vyprovokovali zbytočné zabíjanie hospodárskych zvierat. To všetko má závažný vplyv na ľudské životy a živobytie,“ zdôvodnila svoje opatrenie WHO.

V súlade s vlastnými pravidlami prijala 11. februára pre nový koronavírus meno SARS-Cov-2 a pre chorobu, ktorú spôsobuje, názov COVID-19.

Oponenti poukazujú na to, že predsa existuje španielska chrípka či blízkovýchodný respiračný syndróm (MERS). Ide však o choroby, ktoré sa objavili skôr, ako boli prijaté nové pravidlá WHO, a ich mená sú zaužívané. Navyše, motiváciou na prijatie nových pravidiel bol práve negatívny efekt pomenovaní chorôb, ktoré pracovali s geografickými názvami.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell sa v posledných dňoch explicitne vyjadril za používanie názvoslovia podľa WHO a proti slovníku, ktorý používa Trump. Vymýšľanie vlastných názvov tak oslabuje a ide proti legitímnemu rozhodnutiu špecializovanej agentúry OSN a zároveň pozícii Únie.

Dar pre čínsku propagandu

Kým hlavným ospravedlnením pojmu „čínsky vírus“ má byť boj s čínskou propagandou, výsledok je presne opačný a čínskej propagande pomáha. Po vypuknutí vírusovej epidémie v Číne bolo evidentné, že mnoho Číňanov je nespokojných s krokmi štátu. Na sociálnych sieťach sa objavovali výzvy volajúce po slobode slova a cenzori nestíhali vymazávať kritické komentáre. Išlo o najväčšiu krízu vlády čínskej komunistickej strany za posledných 30 rokov a ľudia otvorene diskutovali o tom, či epidémia môže byť „čínskym Černobyľom“.

Postupom času sa však verejná nálada v Číne obracia. Číňania sú prekvapení, ako pomaly zareagovali vlády západných demokracií, a tým sa pre nich reakcia vlastnej vlády stáva prijateľnejšou – síce konala neskôr a dopustila rozšírenie vírusu, no nakoniec ho dokázala za obrovskú cenu dostať pod kontrolu.

Čínske štátne médiá sa od vypuknutia krízy snažia odlákať pozornosť svojich občanov od vlastných zlyhaní poukazovaním na domnelé alebo skutočné rasistické incidenty vo svete. Šíriaci sa pojem „čínsky vírus“ môže čínskej vláde pomôcť pri presviedčaní vlastného obyvateľstva, že Západ je „protičínsky“ a pre čínskych občanov je jednoducho najlepšie podporovať vlastnú štátostranu, ktorá jediná koná v ich záujme.

Odvádzanie pozornosti

Túto debatu by sme teraz vôbec nemali viesť, pretože odvádza pozornosť od samotného boja s vírusom. A práve to môže byť dôvod, prečo Trump s touto rétorikou prišiel. Podľa medializovaných informácií ho americká tajná služba už v priebehu januára upozorňovala na možnosť pandémie. Prezident však nekonal a ešte pred niekoľkými dňami situáciu zľahčoval. Trump si už dnes pravdepodobne uvedomuje rozsah problému vrátane ekonomických dôsledkov a s ohľadom na blížiace sa voľby sa bude snažiť využiť akékoľvek prostriedky na zakrytie svojich zlyhaní. Eskalácia konfliktu s Čínou je ideálnou príležitosťou.

Každý z vyššie uvedených dôvodov by mal byť sám osebe dostatočný, spoločne však vytvárajú argument, ktorý by mal byť všeobecne akceptovaný každým, kto nie je ľahostajný voči normalizácii rasizmu, oslabovaniu legitimity orgánov OSN a EÚ a zároveň nechce pomáhať politikom zakrývať svoje zlyhania.

S čínskou propagandou je nutné bojovať a poukazovať na závažné pochybenia čínskeho autoritárskeho režimu, ktoré značnou mierou k súčasnej situácii prispeli. Označovanie koronavírusu za „čínsky“ však tejto snahe nepomôže, práve naopak.

Pod túto výzvu sa podpísali aj dvaja členovia tímu ChinfluenCE Matej Šimalčík a Filip Šebok. Článok vyšiel pôvodne v Denníku N.